MUDr. Evička Štefáneková - list do neba

Autor: Anna Moravčíková | 22.4.2011 o 9:53 | (upravené 7.6.2011 o 17:52) Karma článku: 5,83 | Prečítané:  2015x

Drahá Evička, viem, že tam kde si, už neexistuje bolesť ani smútok a že Tvoja duša je šťastná. Nemohla si ani inam ísť. Tisíckrát opakované slová vďaky od Tvojich pacientov, ktorých si zbavila utrpenia vyniesli Tvoju dušu v náručí Anjelov hore.

Evka, hoci si veľmi ďaleko, viem, že ma počuješ. Dívaš sa zhovievavo na mňa, vlastne na nás všetkých, ktorí sme prilepení svojou hmotnosťou k tejto planéte - ako sa pechoríme a trápime nad svojimi malichernými, ale pre nás vážnymi problémami. Povzbudivo žmurkneš a usmeješ sa.

Len ja viem, akým veľkým dlžníkom som voči Tebe ostala. Preto mi dovoľ, aby som aspoň takto prejavila svoju úctu a vďaku.

Nezabudnem, ako som s boľavým zubom prišla večer v sobotu za Tebou. Veľmi som váhala, či Ťa mám vyrušovať. Uvedomovala som si, že cez pracovný týždeň sa celé dni nakláňaš pri zubárskom kresle od rána do neskorých popoludňajších hodín. Ale posledná osmička, zub múdrosti sa vôbec nesprával, ako by prináležalo jeho pomenovaniu a bolel čoraz viac. Najbližšia pohotovosť bola až v meste, vlakové a autobusové spojenia mizerné. Prekonala som ostych a zazvonila pri Tvojich dverách. Otvoril Tvoj manžel. Zavolal Ťa. Vyšla si, s vyhrnutými rukávmi, kysnuté cesto si mala až po lakte. Pamätáš? Keď si sa pozrela na moju spuchnutú tvár, len si sa chápavo na mňa usmiala a povedala: „Počkaj chvíľku, len domiesim cesto, umyjem si ruky a pôjdeme do ambulancie."Cítila som sa vtedy previnilo, že som Ťa vyrušila. Hanbila sa za seba a hnevala na svoj zub. Uvedomovala som si, že mi dávaš s láskou nezištne svoj čas, že mám pre Teba takú veľkú cenu....

Podobne si sa zachovala nespočetne veľakrát pri každom zo svojich pacientov. Vlastne pri každom človeku, ktorý potreboval Tvoju odbornú pomoc. Nikoho si neodmietla. U Teba bolo vždy toľko sily a ľudskosti pre druhých! Dokonca, aj keď pod lavičkou v parku ležal pre iných okolidúcich len nejaký alkoholik, pomočený a smradľavý, pre Teba tobol Človek. Skontrolovala si ho, či nemá náhodou hypoglykémiu a či mu to alkoholické opojenie nebude osudné. Zatriasla si ním, nevšímala si si jeho nedôstojnosť a hovorila si s ním ako s kráľom. Posolstvo lásky si šírila nezištnými skutkami milosrdenstva a všetko si robila tak prirodzene a bez zbytočných slov.

Keď sme sa s Tebou lúčili, neplakali len Tvoji najbližší, Tvoji pacienti, priatelia, známi ale aj nebo. Pri prvých slovách rozlúčky sa spustil mierny a vytrvalý dážď. Miešal sa so slzami všetkých prítomných a sprevádzal smútok nás žijúcich za Tvojou čistou a krásnou dušou....

Deň strieda deň, kvety na Tvojom hrobe vystriedala biela pokrývka a tá je už tiež preč. Na okolitých stromoch sa znova  rozospievali malí rozradostení operenci. Zázrak znovuzrodenia prírody oslavujú medzi rozkvitnutými kvetmi trniek, jabloní, volajúc na večnú Božiu slávu. Určite si vieš predstaviť našu rozjasnenú dolinu s farebnými domčekmi medzi lesmi, plnú životodárnej zelene a vôní kvetov...

Dívam sa na Tvoju vnučku. Milé a bystré dievčatko. Keď pozrie na mňa veselými očami, občas v nich na okamih vidím aj Tvoj pohľad. Ak môžem, pohladím ju po hlávke. Nielen za mňa, ale aj za Teba. A ozaj, aj tie rovné čiary sme už vyskúšali. Nemusela si mať obavy, Terka je veľmi šikovná, ale veď to vieš. Už celkom pekne spája hlásky. Tenkým prštekom si ukazuje na písmenka a dáva ich do slov. Za chvíľu ju to prestane baviť a chce sa hrať. „Ako sa chceš hrať?" „Tak ako so starkou, na krajčírku!" Si v jej milom srdiečku. Pri každom stretnutí Ťa spomenie.

Deň strieda deň a Tvoje meno ľudia nezabúdajú. Kdekoľvek sa bavia ľudia o zubároch, zuboch o ľudskosti, povedia: „To naša Evička bola anjel." Každý, kto Ťa poznal si uvedomuje, že mal to šťastie a stretol človeka, pre ktorého bolo povolanie poslaním.

V našej dedinskej zubnej ambulancii ordinuje nová lekárka. Zastupuje len na dve dopoludnia za inú, ktorá je na materskej dovolenke. Má dosť svojich pacientov, ale povedala: „I ja som bola pacientkou u Evky a preto chcem poslať jej posolstvo dobra ďalej. Ľudia potrebujú zubára."

Tak to je asi všetko, čo dokážem napísať na papier. Ostatné Ti poviem bez slov, keď sa budem prechádzať medzi stromami v lese. Posielam Ti pozdrav od Terky a všetkých, ktorí Ťa majú radi.

Tvoja verná priateľka

Na pamiatku výnimočnej lekárky, nádhernej ženy, skvelej kamarátky, Evičky Štefánekovej.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Gašparov profil má znaky profesionálnej kampane, pripomína Blahu a Smer

Bývalý policajný šéf porušil pravidlá facebooku o reklame.

Prekvapenie. Developer YIT vycúval z prestavby Istropolisu

Spoločnosť sa chce zamerať na iné projekty.


Už ste čítali?