Jaskyňa mŕtvych netopierov

Autor: Anna Moravčíková | 2.12.2010 o 22:58 | (upravené 13.1.2011 o 11:43) Karma článku: 4,02 | Prečítané:  2450x

Keď som sa  dozvedela, že na Slovensku je objavených vyše 5350 jaskýň, veľmi príjemne ma to prekvapilo. Bohužiaľ, drvivá väčšina z nich však nie je verejnosti prístupná. 44 z nich je zákonom chránených (v kategórii národné prírodné pamiatky) pretože právom patria medzi najkrajšie klenoty prírodného dedičstva nášho štátu. Správa slovenských jaskýň sprístupnila doteraz pre verejnosť 12 jaskýň. Ďalšie 4 turisticky sprístupnené jaskyne sú v prenájme sprievodcovských podnikateľských subjektov. Okrem toho je možné pozrieť si "na vlastnú päsť" aj niekoľko voľne prístupných jaskýň. Sprístupnené jaskyne predstavujú teda ani nie jedno percento všetkých objavených jaskýň! Avšak návšteva každej z nich je pre mňa - laického turistu neopakovateľným zážitkom.

Medzi štyri spomínané turisticky sprístupnené jaskyne patrí aj Jaskyňa mŕtvych netopierov. Nachádza sa vo vysokohorskom Ďumbierskom krase v masíve Kozích chrbtov a je možné navštíviť ju počas celého roka. Musím však upozorniť, že ak chcete navštíviť  jaskynu, je vhodné dohodnúť si termín dopredu. (Z ochranárskeho hľadiska je prehliadka jaskyne limitovaná, preto je vstup do jaskyne povolený len nahláseným osobám, a to v počte maximálne 10 osôb na jeden vstup).

Najjednoduchšie sa k nej možno dostať z lokality Trangoška, ktorá leží v závere Bystrianskej doliny: na koncovom úseku štátnej cesty, vedúcej od križovatky za obcou Bystrá (neďaleko Podbrezovej), cez Tále až ku horskému hotelu Srdiečko. V miestach povyše hotela Trangoška je   parkovisko  a  vpravo od neho sa odpája zelenoznačený turistický chodník, vedúci až do Ďumbierskeho sedla ku Chate M. R. Štefánika pod Ďumbierom. Telefonicky sme boli dohodnutí na 12 hodinu, v časovom pláne sme mali zahrnutú aj spolhodinovu rezervu. Avšak kvôli rôznym absurdne nepredvídateľným cestným prekážkam (aj to sa na cestách stáva) sme zaparkovali auto na parkovisku pri Hoteli Trangoška až o pol dvanástej. Neostávalo nič iné, iba nahodiť rýchle tempo, pretože zelený ukazovateľ odhadoval cestu na 50 minút. Po námahavom zanovitom stúpaní sme asi po 25 minutách Trangošskou dolinou prišli ku smerovníku v priestoroch tzv. Halašovej jamy, kde sa povrchové vody potoka  náhle strácajú vo vápencovom podzemí. Tento krasový závrt dostal svoj názov na pamiatku lyžiara Halaša, ktorý v týchto miestach kedysi zahynul v snehovej lavíne. Odtiaľto sa odpája vpravo prudko stúpajúci úzky chodníček, ktorý sme vyšliapali snáď len zo zotrvačnosti. Cieľ cesty sa na nás usmieval zďaleka - chatka, prilepená na príkrom svahu ako veľké hniezdo:

.DSC04513.JPG

Udychčaní a spotení sme bez slova klesli na lavičky, obkolesujúce drevenú plošinu pred chatkou. Pochválila som v duchu chatára za predvídavé umiestnenie lavičiek. 12 hodín aj 5 minút. Stihli sme to len-len. O chvíľu vyjšla z chatky mladá sympatická žena a s úsmevom povedala, aby sme si vydýchli. Prezliekli sme sa do suchého prádla a kúpili si lístky. Odporučila nám, aby sme si obliekli aj vetrovky. Jaskyňa mŕtvych netopierov patrí medzi chladné jaskyne. Priemerna  teplota vzduchu je okolo 3°C a výrazné prúdenie  vzduchu (cca 5m/s) pocit chladu znásobuje.

DSC06116.JPG

Kým pijeme horúci čaj, usmievavá žena  podá každému červenú ochrannú prilbu. Podľa kadejakých škrabancov a oderoch na prilbách mi je jasné, že budú  na našich hlavách plniť nepostrádateľnú ochrannú funkciu. Každý dostane aj záchytný lanový úväzok, na ktorom je pripevnená karabínka na istenie. Ten si opášeme okolo pása. Potom zavolá na nášho sprievodcu a upozorní nás, že síce vyzerá mlado, ale  má už šestnásť rokov a je skúseným sprievodcom. Príde mladý chalan a vyzve nás, aby sme išli za ním. Vyjdeme po úzkych drevených  schodíkoch cez chodbičku do chatky. Chalan otvorí nenápadné dvere a za nimi vidno príkre kamenné bloky vedúce do hlbočiznej tmy. Sme v jaskyni. Keďže sa táto jaskyňa nachádza vo vysokohorskom teréne, neoplýva až takou pestrou sintrovou výzdobou, ako jaskyne, ktoré sú nižšie položené. Čo však vyráža dych sú jej rozmery: dĺžka asi 16,2 kilometra a hĺbka okolo 300 metrov. Pozostáva zo štrnástich horizontálnych nad sebou ležiacich "poschodí", poprepájaných navzájom vertikálnym systémom komínov a priepastí.  My sa nachádzame na prostrednom z nich, teda na siedmej úrovni. Tu vedie základná prehliadková trasa A, určená pre väčšinu záujemcov - od šesťročných detí až po 120 kg obrov. Je elektricky osvetlená a zabezpečená oceľovými lanami. Prehliadka trvá  hodinu a má dĺžku asi 1 kilometer. Ďalšie dve sprístupnené trasy B a C v dĺžke asi tri kilometre sú pre fyzicky zdatnejších turistov. Títo si na cestu  svietia karbidovými lampami, plazia sa úzkymi tunelmi, prekonávajú náročné prevýšenia, používajú istiace laná. (Super adrenalín, ale nie pre moju kondičku.)

Dokonca sme sa dozedeli, že pre výnimočne fyzicky zdatných turistov a adrenalínových zberačov pripravujú  ešte náročnejšie trasy, kde dĺžka pobytu pod zemou má byť až  12 hodín!

Schádzam dole kamennými blokmi a sústreďujem sa na to, aby som sa na vlhkých kamenných blokoch i napriek pevnej turistickej obuvi na nohách nepošmykla. V temnom, vlhkom a chladnom prostredí  sa prenesiem do minulosti takmer o dve desiatky miliónov rokov naspäť. Tento tunel vyhĺbila podzemná rieka.

DSC06114.JPG

Sprievodca nám povie, že  jaskyňa ma prívlastok ekologická, pretože umelé zásahy v podzemí v rámci sprístupňovacích prác sa robia veľmi šetrne a iba v najnutnejšom rozsahu. Je to tak, musíme si dávať pozor na nárazy do hlavy, pretože  jaskynné stropy počas celej trasy sú väčšinou nízke a aj v rámci našej základnej trasy absolvujeme často úseky, kde sa istíme záchytným lanovým úväzkom. Na druhej strane sa môžem dotknúť studených skál, hmatom overiť  a ukladať do pamäte zbrázdené steny tunelov, čo dodáva prehliadke osobité čaro.

DSC04507.JPG

Nevšedný a nezabudnuteľný je pohľad na rôznorodé útvary kvapľovej výzdoby, vodou vypreparované skalné tvary, mohutné podzemné siene, podzemné kaňony, v ktorých vytrvalo buble a hučí podzemná voda. Monotónno-upokojujúca pieseň podzmenej vody. Melódia dávna a stále nová ozvučuje náš pobyt v jaskyni.

DSC06113.JPG

Medzi jedinečné zaujímavosti jaskyne patrí výskyt vulkanických hornín kriedového veku, vovrásnených do vápencového súvrstvia. Objavujú sa v jaskynných chodbách na viacerých miestach. Upozorňujú na seba červenohnedou alebo zelenou farbou. Vo vulkanickej hornine ako nádherné flitre na plesových šatách svietia šošovky achátov bieloružového odtieňa.

DSC04504.JPG

Jaskyňa mŕtvych netopierov dostala svoj tajuplný názov podľa veľkého množstva netopierich kostičiek, nachádzajúcich sa na mnohých miestach. Vek niektorých sa odhaduje až na 6000 rokov. Malé lebky vyzerajú ako porozbíjané škrupinky vtáčich vajíčok a kosti ako drobné kostené ihličky. Každoročne pribúdajú ďalšie a ďalšie "čerstvé-mŕtve" prírastky, pričom v súčasnosti stále nie je jasné, z akého dôvodu práve tu netopiere takto hromadne hynú.

Mladý sprievodca pripojil k výskytu netopierov vlastnú verziu. Netopiere používajú jaskyňu ako pohrebisko. Keď cítia, že nedožijú do jari cez zimu, prídu na toto miesto.

 

fotografie: Matúš Moravčík

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Bývalý šéf Tiposu pôjde do väzby, rozhodol Najvyšší súd

Do väzby okrem Barcziho pôjde aj exšéf IT Prelec.

Komentár Zuzany Kepplovej

Fico za slobodu (extrémistického) slova

V kampani sa budeme brodiť bahnom.


Už ste čítali?