reklama

Krátka úvaha o schopnostiach ľudskej duše

Keď je človek silno zanietený pre nejaký ideál, jeho duch prestane myslieť na telo a skoncentruje sa len na cieľ.

Písmo: A- | A+

Je napísaných a zaznamenaných mnoho príbehov, kedy človek dokázal urobiť veci, ktoré sa zdajú nad hranice ľudských možností. Živo mi utkvel v pamäti príbeh matky, ktorá po zemetrasení, aby vyslobodila svoje privalené dieťa, nadvihla ťažký betónový pilier. Mne samej sa stala takáto príhoda. Bola sobota dopoludnia. Doma som bola len ja a môj mladší tri a pol ročný syn. Varila som obed. On sedel za kuchynským stolom a jedol jabĺčko. Mal obdobie, keď všetko

Obrázok blogu

komentoval, skúšal a protirečil. Medzi jedením mi rozprával a hoci som mu povedala: „Keď ješ, nerozprávaj! Jabĺčko ti môže zapadnúť do hrdielka a nebudeš môcť dýchať!" Naschvál začal nahlas spievať. Kým som stihla niečo povedať, bol to len okamih, zrazu prestal spievať a začal sa dusiť. Najprv som si myslela, že iba prehltol väčší kúsok, alebo ma chce vystrašiť. Ale v tváričke bol čoraz červenší a ja som pochopila, že sa skutočne dusí a iba ja mu môžem pomôcť! Inak moje drahé dieťa zomrie. Všetko toto, čo tu popisujem, by sa dalo rátať na sekundy, mne sa však zdalo, že čas sa spomalil a natiahol. Pamätám si každý detail. Presne som vedela, čo mám robiť. Neváhala som a priskočila ku synovi. Pravou rukou som ho ako malú rybičku zdvihla zo stoličky do vzduchu za oba členky tak, že visel dole hlavou. Spodnou časťou ľavej dlane som ho začala udierať po chrbte (nie silno!), aby z neho vypadlo smrtiace sústo. Nič nepomáhalo. Syn už začal modrať, ale po niekoľkých ďalších úderoch sa prekážka našťastie uvoľnila a vypadla. Rozplakal sa. Položila som ho na zem, sadla som si ku nemu a začala som plakať aj ja. Zdvihla som malý oslinený kus jablka a cez slzy mu vyčítala, že kvôli tomu, že ma nepočúvol, by už nemusel byť tu na svete. Pre syna to musel byť veľmi bolestivý zážitok, pretože odvtedy ma vždy pozorne počúval a bol poslušný. Keď niekedy predsa začal trucovať, len som mu spomenula príhodu s jablkom, tvárička mu zvážnela a stíšil sa.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Na druhý deň ma bolela pravá ruka, asi som ju mala presilenú. Ale keď som si príhodu v mysli opakovala, uvedomila som si, že ani na sekundu som sa nezapodievala myšlienkou, že by som syna nedokázala zodvihnúť alebo by bol pre mňa priťažký.

(autorka obrazu: Margarete Petersen)




Anna Moravčíková

Anna Moravčíková

Bloger 
  • Počet článkov:  89
  •  | 
  • Páči sa:  3x

Vždy viem nájsť priestor, kde môžem slobodne lietať a byť šťastná. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenáDnes je opäť krásny deňPríroda chrámom jeKvety jabloníPoslovia radosti a svetlaFacilis descensus averniNeberme to až tak vážne!Mýtické bytosti a tvoryPostrehyOpýtaj sa detí

Prémioví blogeri

Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu