reklama

Odkiaľ priletajú Gamajun, Alkonost a Sirin?

V jednej zo svojich piesní (Kupola) o nich spieva Vladimír  Vysockij. Zaujali ma slová piesne a chcela som sa o nich dozvedieť viac. Kto sú vlastne tie mýtické polovtáky-polodevy s krásnou tvárou a čarovnou mocou? Pomôžu biedným smrteľníkom v ich ťažkom osude? Dokážu vrátiť nádej a nájsť stratené šťastie?

Písmo: A- | A+

КУПОЛА

Как засмотрится мне нынче, как задышится?
Воздух крут перед грозой, крут да вязок.
Что споется мне сегодня, что услышится?
Птицы вещие поют - да все из сказок.

Птица Сирин мне радостно скалится -
Веселит, зазывает из гнезд,
А напротив - тоскует-печалится,
Травит душу чудной Алконост.

Словно семь заветных струн
Зазвенели в свой черед -
Это птица Гамаюн
Надежду подает!

В синем небе, колокольнями проколотом,-
Медный колокол, медный колокол -
То ль возрадовался, то ли осерчал...
Купола в России кроют чистым золотом -
Чтобы чаще Господь замечал.

Я стою, как перед вечною загадкою,
Пред великою да сказочной страною -
Перед солоно - да горько-кисло-сладкою,
Голубою, родниковою, ржаною.

Грязью чавкая жирной да ржавою,
Вязнут лошади по стремена,
Но влекут меня сонной державою,
Что раскисла, опухла от сна.

Словно семь богатых лун
На пути моем встает -
То птица Гамаюн
Надежду подает!

Душу, сбитую утратами да тратами,
Душу, стертую перекатами,-
Если до крови лоскут истончал,-
Залатаю золотыми я заплатами -
Чтобы чаще Господь замечал!

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

GAMAJUN

Má spanilú ženskú tvár a vtáčie telo s krásnym jemným perím. Oči má svetlozelené ako mladé lístie, láskavé a múdre. Prináša posolstvá od slovanských bohov. Spieva ľuďom božské hymny a predpovedá budúcnosť tým, ktorí vedia načúvať tajomstvám. Jeho vlasť je ďaleko na východe, blízko raja. Keď letí Gamajun, zo slnečného východu prichádzajú smrtonosné búrky. Gamajun vie o všetkom, čo sa kedy udialo. Pozná pravdu o pôvode zemi aj neba, o bohoch aj hrdinoch, o ľuďoch aj o netvoroch, o zveroch i vtákoch. Podľa dávnej legendy, krik vtáka Gamajun prináša šťastie a nádej.

Obrázok blogu

Raz dávno jeden lovec vysliedil na brehu jazera prapodivného vtáka s hlavou prekrásnej devy. Sedel v korune stromu na vetve a držal v pazúroch zvitok, na ktorom bolo napísané:„S falošnosťou prejdeš celý svet, ale nazad sa už nevrátiš." Lovec sa prikradol bližšie, natiahol tetivu, keď tu zrazu deva-vták otočila hlavu a riekla: „Ako sa opovažuješ ty biedný smrteľník vztiahnúť ruku na vševediacú Gamajun?" Pozrela sa mu do očí a lovec v tom okamihu zaspal. Prisnilo sa mu v sne, že zachránil pred rozzúreným diviakom dve sestry - Pravdu a Lož. Na otázku, čo si žiada za odmenu, im odpovedal: „Chcem vidieť celý svet. Od jedného okraja až po druhý okraj!"„To nie je možné," povedala Pravda. „Svet je obrovský. V cudzej zemi Ťa skôr či neskôr zabijú alebo zotročia. Tvoje želanie je nesplniteľné." „Je to možné," odpovedala na to jej sestra. „Ale kvôli tomu sa musíš stať mojim otrokom. Musíš žiť v klamstve: luhať, podvádzať, mať jednoducho krivú dušu." Lovec súhlasil. Prešlo mnoho rokov. Lovec uvidel celý svet a vrátil sa do rodného kraja. No nikto ho nepoznal a nikto sa mu neprihovoril. Z celej jeho rodnej dediny zostali iba ruiny a rozbrázdená zem a objavilo sa tam hlboké jazero. Lovec chodil dlho po brehoch jazera, smutný presmutný, že všetkých blízkych stratil. Zrazu zbadal na vetvičke ten istý zvitok, napísaný starobylým písmom. Na ňom bolo napísané: „S falošnosťou prejdeš celý svet, ale nazad sa už nevrátiš." A tak sa splnilo proroctvo vševediacého vtáka Gamajun.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

ALKANOST

V ruských legendách sa zobrazuje ako deva-vták, ktorý prináša šťastie. Má krásne rôznofarebné krídla, ľudské ruky a telo. Hlások má sladší ako láska. Spúšťa sa z raja Irij na zem, očarúva ľudí svojim spevom a tí zabudnú na smútok a žiaľ. Ba dokonca môžu zabudnúť na všetko. Alkonost znáša vajcia na okraji mora, no nesedí na nich. Pohádže ich do morskej hlbiny. Potom na sedem dní zastaví všetky vetry. Akonáhle sa z vajec vyliahnú mladé alkonosty, spustí sa strašná búrka.

Obrázok blogu

Jeden mladý lovec vtákov nastrojil večer pasce zo sietí. Ráno, keď sa išiel pozrieť na úlovok, neveril vlastným očiam. V sieti bola zachytená prekrásna dievčina. Telo mala vtáčie, tvár ženskú. Zatmilo sa mládencovi od krásy v očiach. Ako sa voláš?" opýtal sa. „Alkonost," odpovedala. Zachcelo sa lovcovi dievčinu pobozkať, no deva si zakryla tvár rukami-krídlami a začala kvíliť, že ak ju čo len raz nejaký človek pobozká, navždy stratí svoju čarovnú moc a nebude môcť už nikdy vzlietnúť do neba a na zemi určite zahynie. „Pusti ma," povedala mu, „a ja Ti splním každé Tvoje želanie." Mládenec začal rozmýšľať, čo by si mal želať. Bohatstvo? Vyschne. Lásku krásavic? Zostarnú, zmenia sa. „Chcem poznať ešte počas svojho života rajskú blaženosť", vykríkol nakoniec. V tom okamihu mu zahučalo ušiach, zatemnilo sa mu v očiach, zem mu ušla spod nôh, zasvišťal okolo neho vzduch a našiel sa v presvetlenej a neobyčajnej krajine. Bol to IRIJ – nebeské kráľovstvo, ležiace na druhej strane oblakov. Žili tú okrídlené duše mŕtvych. Všade naokolo voňali spievajúce kvety a zurčali potoky so živou vodou. Alkonost spievala sladké piesne, ktoré na zem prinášali slnečné počasie. Všetko v krajine bolo prekrásne a mládenec pochopil, že jeho želanie sa mu splnilo... Raz, keď zaspal pod stromom, prebudil ho hlas havrana. „A čo Ty robíš v Iriji, keď nemáš krídla? Čo hľadáš medzi mŕtvymi, keď si živý? Veď ty si ešte nestihol ochutnať lásku a šťastie, ktoré Ti osud vymeral v plnej miere. Prečo si sa dobrovoľne poponáhľal rozlúčiť s radosťami života? Okamžite sa vráť do svojho rodného kraja!" Zosmutnel lovec vtákov. Treba povedať, že ničnerobenie mu už začínalo prekážať, tunajšie lietajúce krásavice si ho nevšímali a rajské jablká sa mu už prejedli. „Rád by som sa vrátil," povedal nesmelo. Ale ako nájsť cestu späť?" „Tak je to," povedal zamyslene havran. „Dovediem ťa späť do sveta ľudí ako odmenu za to, že ma Tvoj prapradedo, tiež lovec vtákov, raz dávno vypustil zo siete na slobodu." „Prapradedo?" neveril mládenec. Ale veď to nie je možné!" Možné, možné," pousmial sa vták. „Vari nevieš, že vrany žijú tristo rokov? A teraz si zatvor oči a priviaž sa na môj chvost!" Mládenec zažmúril silno oči, okolo neho zasvišťali vetry a za okamih zacítil pod nohami pevnú pôdu. Otvoril oči a našiel sa na tej istej polianke, kde rozostavil siete. Vrátil sa domov a dožil sa vysokého veku a až keď zomieral, porozprával svojim vnukom o Iriji, kde ho zaniesla Alkonost deva- vták.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu

SIRIN

Legenda o Sirin sa prelína s príbehom Alkonost. Sirin sa zobrazuje od hlavy po pás ako deva, od pása dole ako vták. Podobne ako Alkonost, aj Sirin nádherne spieva. Každý, kto počul jej pieseň, zabudol na všetko a chcel by neustále počúvať už len jej spev. Mnohí stratili rozum, alebo zomreli vyčerpaní v bažinách, horách či pustatine, keď ju prenasledovali zmámení jej spevom. Má tmavé perie, predstavuje temnú silu, je poslom pána podsvetia.

Literatúra:

Б.А.Рыбаков: Язычество древних славян

http://godsbay.ru/slavs/gamayun.html

http://en.wikipedia.org/wiki/Sirin

Anna Moravčíková

Anna Moravčíková

Bloger 
  • Počet článkov:  89
  •  | 
  • Páči sa:  3x

Vždy viem nájsť priestor, kde môžem slobodne lietať a byť šťastná. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenáDnes je opäť krásny deňPríroda chrámom jeKvety jabloníPoslovia radosti a svetlaFacilis descensus averniNeberme to až tak vážne!Mýtické bytosti a tvoryPostrehyOpýtaj sa detí

Prémioví blogeri

Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu