reklama

Jednoducho- frajeri

Za oknami diaľkového autobusu je ešte tmavá mrazivá noc. Iba z blikajúceho červeného displeja, ktorý sa škodoradostne usmieva na ospalých a premrznutých cestujúcich, visiacom za kokpitom šoféra vidieť, že je 6 hodín ráno. Šofér s bielou unavenou nevyspatou  tvárou sa nepokúša ani o náznak úsmevu, či prívetivosti. Má pred sebou dlhú cestu na druhý koniec republiky a späť. Nezávideniahodná predstava k pondelkovému prebudeniu.

Písmo: A- | A+

Na ďalšej zastávke už netrpezlivo čaká na autobus premrznuté veľké zmuchlané klbko ľudí. Dvere autobusu sa otvoria, dnu sa vtláča plazivý neľútostný chlad a okolo sedadla v skoro pravidelných intervaloch, vymedzených vytlačením cestovného lístka šoférom, sa tisnú dnu noví a noví cestujúci.

Zrazu sa interval pretrhne. Pri šoférovi stoji nízke, neforemné telnaté mladé dievča a výrazne gestikuluje. Konečne sa dohodli a dievčina položí na prázdne sedadlo predo mnou batoh. Nesadne si, postojačky pozerá odhodlane smerom k prichádzajúcim cestujúcim. Na hlave má prapodivnú nevkusnú čiapku, vypasovaná vetrovka len zdôrazňuje jej nadváhu. Akoby ju nezaujímala jej ženskosť a to, ako vyzerá, nepokladala za niečo, čomu je potrebné venovať aspoň trochu pozornosti. Stojí v strehu. Prichádza ďalší cestujúci a chce si sadnúť na voľné dvojsedadlo v uličke oproti dievčaťu. Tá ho chytí za plece, energicky potiahne, a vrtiac hlavou: NIE, ukáže na ruke dva prsty a potom naznačí rukou smer dozadu. Mám obsadené dve miesta! A tento posunok urobilo milé dievča nie dvakrát, trikrát, ale spolu 17 krát. Každý z cestujúcich, či to bola stará pani, alebo ozrutný mladý chlap poslušne odcupitali dozadu. Rozmýšľala som, komu môže držať tak vehementne miesto. Na zastávke už stáli len dvaja urastení mládenci. Jeden väčší fešák ako druhý. No pekne si ju vychovali, pomyslela som si. Ona, upotená, spachtená od adrenalínu a snahy zachrániť voľné miesta a mládenci si popíjajú pivo v plechovke a svet je pre nich gombička. Autobus zavrel dvere a naštartoval. Mladí muži vonku ďalej popíjali pivo. Dievča vzrušene vstalo. Začalo mávať rukami. Jeden z mladých mužov sa otočil a zbadal, že autobus odchádza. Pribehol ku dverám autobusu a začal na ne búchať. Šofér zahrešil. Zastal, otvoril dvere a vybehol von. Nadávajúc naložil kopu batožiny, ktorú mu mládenci podávali do priestorov autobusu. Rozhadzovali rukami a niečo mu vysvetľovali. Konečne sme sa pohli, urastení mládenci si sadli na voľné miesta, ktoré im podržala ich kamarátka a cestovalo sa ďalej. V autobuse bolo ticho. Nikto nepočul, čo si dvaja kamaráti s dievčinou rozprávali posunkovou rečou. Ich svet ticha bol pre ostatných neznámou komnatou. Gestikulovali rukami, smiali sa, o chvíľu sa dievčina skľudnila, schúlila do klbka a zavrela oči. Všimol si to jeden z mládencov, zobliekol svoju vetrovku, vstal a jemne dievčinu prikryl. Urobil to úplne prirodzene ako bežnú samozrejmosť. Dievčina sa ani nepohla a spala ďalej. Mladý muž, len v tričku, si občas niečo povedal posunkovou rečou so spolusediacim. Z oboch vyžarovala pohoda a radostná mladosť. Nie, predo mnou nesedeli žiadni hendikepovaní ľudia. Boli to jednoducho ...FRAJERI!

Anna Moravčíková

Anna Moravčíková

Bloger 
  • Počet článkov:  89
  •  | 
  • Páči sa:  3x

Vždy viem nájsť priestor, kde môžem slobodne lietať a byť šťastná. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenáDnes je opäť krásny deňPríroda chrámom jeKvety jabloníPoslovia radosti a svetlaFacilis descensus averniNeberme to až tak vážne!Mýtické bytosti a tvoryPostrehyOpýtaj sa detí

Prémioví blogeri

Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu