reklama

Východ slnka v preplnenom autobuse

Skorý ranný spoj Ružomberok – Banská Bystrica, pondelok, november 2008. Na zastávku prídem o pol hodiny skôr. Celkom dobré, šanca, že budem sedieť je vysoká. Predo mnou stoja len štyria ľudia. Trpezlivo čakám v rade a ľudí za mnou pribúda. Pred príchodom autobusu je ich už poriadna kopa. Zboku sa pretlačí predo mňa nejaký mladý muž. Pozriem sa na neho a kľudne nahlas poviem: „Vy ste určite prišli až za mnou, však?“ Prestane sa tlačiť. Po kúpe lístka si sadnem na jedno z posledných voľných miest. Vedľa mňa mladý chlapec, sledujúci rozospatými očami miniatúrne postavičky naháňajúce sa so samopalmi na monitore mobilu, v ušiach slúchatka. Po dlhšej chvíli, keď zaťažený autobus odchádza zo stanice, je už cestujúcimi zaplnená aj ulička medzi sedadlami.

Písmo: A- | A+

Na ďalšej zastávke nastúpila mladá Rómka s dvomi deťmi. Zjavne idú k lekárovi. Dievčatko s tmavými zapletenými vrkočmi má asi 10 rokov. Chlapček so smutnými očkami, ktorého drží na rukách, okolo dvoch rokov. Dievčatko sa v uličke pridržiava matky za obnosenú vetrovku, pozerá okolo seba, ale z každej strany je len vysoká hradba ľudských tiel. Vzduch je horúci a vlhký, ľudia v teplých zimných kabátoch pripomínajúci zabalené sendviče stoja bez pohnutia. 
Vstanem zo sedadla a poťahám Rómku za rukáv. Otočí sa. „Pani, poďte si sadnúť s tým dieťaťom." Poviem jej a usmejem sa na ňu. Na jej tvári vidím veľké prekvapenie, zdá sa mi, že sa jej nechce veriť, čo počula. Ešte raz sa na ňu povzbudivo usmejem. Ticho povie, že to nemuselo byť a poďakuje mi. Zoberiem si kufor, kabelku a ostatné veci a vymeníme si miesta. Posadí sa na voľné sedadlo s chlapčekom na rukách, na pravé koleno si pritisne ešte aj dievčatko. Mladý chlapec vedľa nej sa jej otočí chrbtom a pozerá von oknom. Neustále pribúdajúci cestujúci ma posúvajú do zadnej časti autobusu. Spomeniem si, ako som stála so svojím chorým synčekom v rade a druhý sa ma držal za kabát a nariekal, že ho bolia nožičky. V rade bolo veľa ľudí, ale nikto si ma nevšímal. Potom jeden starší pán, ktorý stál za mnou nahlas povedal: „ Ženy veď nebuďte také. Pustite túto mladú mamičku dopredu!" A z radu sa ozvalo: „Aj my sme si svoje odstáli. Veď je mladá, nech postojí! " Bolo mi to ľúto, a keby som nepotrebovala nakúpiť, určite by som odišla.
Vtedy som si povedala, že ak budem môcť pomôcť len takouto jednoduchou vecou niekomu, určite to rada a s láskou urobím.
Zastavila som sa v tlačenici pri staršej pani. Z vaku, ktorý mala uložený na polici nad sedadlami jej začal vyzváňať mobil. Nemohla sa k nemu dostať. Pesnička hrala čoraz hlasnejšie a hlasnejšie. Pozreli sme sa na seba a začali sa smiať... Cez zarosené okno prenikli do autobusu kosé slnečné lúče a pohladili po tmavých vrkočoch malé rómske dievčatko.
Krásny deň opäť začína!

Anna Moravčíková

Anna Moravčíková

Bloger 
  • Počet článkov:  89
  •  | 
  • Páči sa:  3x

Vždy viem nájsť priestor, kde môžem slobodne lietať a byť šťastná. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenáDnes je opäť krásny deňPríroda chrámom jeKvety jabloníPoslovia radosti a svetlaFacilis descensus averniNeberme to až tak vážne!Mýtické bytosti a tvoryPostrehyOpýtaj sa detí

Prémioví blogeri

Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu