reklama

Zrod Fénixa a jeho let dejinami ľudstva

Mýtus Fénixa súvisí s odvekou túžbou človeka po nesmrteľnosti. Vznikol v starom Egypte, odkiaľ sa rozšíril do Grécka i Ríma. V neskorej antike bol symbol Fénixa známy už v celom Stredomorí a odtiaľ ho prevzali kresťanskí autori. V súčasnosti možno povedať, že Fénix je jedným z najpopulárnejších mýtických tvorov. Jeho krása, sila a jedinečnosť bola a je inšpiráciou a vďačným námetom pre množstvo  literárnych, výtvarných i hudobných diel.

Písmo: A- | A+

Benu (Boinu, Bennu)

V starom Egypte tak nazývali mýtického vtáka, ktorého spájali s Usirom a so slnečným kultom praktizovaným v dolnoegyptskom One (Iun, Ionev, Heliopolis, Mesto Slnka), ktoré stálo v minulosti na miestach dnešnej rovnomennej štvrte na severovýchode Veľkej Káhiry. Egypťania zobrazovali Benua ako veľkú belasú volavku s dvomi dlhými pierkami na hrebeni hlavy. Bol korunovaný hornoegyptskou bielou kráľovskou korunou ( Atef Osiris), lemovanou dolnoegyptskou kráľovskou ozdobou z čiernych pštrosích pier, alebo ho zobrazovali s diskom Slnka za hlavou. Jeho predobrazom by mohla byť veľká volavka, ktorej pozostatky objavili archeológovia v oblasti Perzského zálivu, žijúcej asi pred 5000 rokmi. Možno práve ju vídavali dávni egyptskí cestovatelia a započali legendu „O veľkej volavke, ktorá prilieta raz za 500 rokov do Egypta."

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Podľa učenia kňazov Mesta Slnka sa práve v meste On vynorila pevnina z prvopočiatočného vodného chaosu boha Nuna a volavka bola prvým žijúcim tvorom. Po opadnutí nílskych záplav sa volavka dodnes objavuje ako prvá na ostrovčekoch, vyčnievajúcich z vody. Musela teda byť nevyhnutne „Tým, ktorý povstal sám zo seba", čo bol aj jedným z jej titulov. Podľa predstáv starých Egypťanov sa narodilo samo od seba aj Slnko, a preto je tento vták jednou z jeho pozemských podôb. Slnko po skončení vlády nad svetom umiera a potom sa znovu narodí a objaví v jasnej žiare. Umieranie a vzkriesenie Slnka sa opakuje nielen každý deň pred očami všetkých ľudí, ale opakuje sa aj v dlhých cykloch. Tak ako sa podľa nich obnovovala aj vláda panovníka (dokonca zomrelého) v tridsaťročných cykloch, ktoré symbolizovali jednu generáciu ľudí. Preto bol Benu spájaný so Slnkom a predstavoval dušu boha slnka Ra.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

V Neskorej ríši sa hieroglyf vtáka používal už na priamu reprezentáciu Slnečného božstva ako symbol vychádzajúceho a zapadajúceho Slnka. Benuovi prislúchal aj titul, ktorý možno preložiť ako Pán jubileí a bol považovaný za ochrancu „slávnosti obnovy". Po rozšírení kultu boha mŕtvych a vládcu podsvetia Usira Benua považovali aj za Usirovú živú dušu. Po egyptsky sa „žijúca duša“ nazývala Ba, a jej hieroglyfickým znakom bol vták, ktorý mal podobu volavky (niekedy však aj ibisa, čo viedlo často k ich stotožňovaniu). Keďže posvätná volavka a práve tak aj uvedená „žijúca duša" boli podľa egyptských predstáv nesmrteľné, vyvinul sa z Benua, čiže Fénixa symbol života a nesmrteľnosti, neskôr aj symbol vzkriesenia mŕtveho pre nový život na onom svete. Tento symbol v podobe neškodného vtáka spolu s vierou vo vzkriesenie a vo večný život mohlo prevziať aj kresťanstvo.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu

Foinix, Phoenix, Fénix

Zo zložitých egyptských predstáv sa z Benua vyvinul u Grékov Foinix a Phoenix (Fénix) u Rimanov. Herodotos v súvislosti s kultom zvierat v Egypte popisuje, hoci s určitými pochybnosťami o jej pravdivosti, pôvodnú verziu legendy:Je ešte jeden posvätný vták, ktorý sa volá Foinix. Videl som ho len namaľovaného, lebo tam priletava zriedka. Heliopoliťania vravia, že raz za 500 rokov. Prilieta vraj vtedy, keď mu umrie otec. Ak vyzerá tak, ako ho namaľovali, je takýto: Niektoré perá má zlaté, iné purpurové, a veľký je skoro ako orol. O tomto vtákovi sa rozpráva, čo sa mi nechce ani veriť. Aby preniesol telo svojho mŕtveho otca z Arábie do Chrámu Slnka, vták Fénix zlepí vajce z myrhy, tak veľké, aby mu stačili sily na to, aby ho vládal uniesť. Potom z vajca vydlabe stred, vloží tam mŕveho otca. Vajce zalepí myrhou (Balzamovník myrhový - Commiphora myrrha) a vyloží si ho na chrbát a vydá sa na dlhú cestu."

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Tento popis legendy slúžil pre rozvoj nových mýtov o Foinixovi.Prvý opis znovuzrodenia Fénixa (1.st. p.n.l.) nájdeme v prírodopisnej encyklopédie Naturalis Historia rímskeho spisovateľa Plínia staršieho . Podáva verziu, ktorá sa odlišuje od Herodotovej:Fénix žil 540 rokov a keď nastal čas jeho smrti, pripravil si hniezdo zo škorice, tymiánu a aromatických tráv, uložil sa doň a zomieral. Z kostí a kostnej drene uhynutého vtáka sa zrodil červík, larva, ktorá sa zmenila na vtáčie mláďa, to prenieslo hniezdo do Iunu a položilo ho tam na oltár boha Slnka." Fénixov životný cyklus sa zhodoval s veľkým kozmickým rokom, tzv . Platónovým rokom, počas ktorého Slnko, Mesiac a päť vtedy známych planét dokončili úplný obeh a vrátili sa do pôvodnej pozície. Od čias Plínia mytologické črty Fénixa zostávajú prakticky bezo zmeny: vták žije veľmi dlhú dobu, zjaví sa ľuďom len krátko pred svojou smrťou a po smrti sa znovu narodí ako Fénix - vták Slnka.

Obrázok blogu

Silný vplyv na rozšírenie legiend o Fénixovi na začiatku nášho storočia (2-8 n.l.) mal básnik Ovidius. V 15. knihe Premien (Metamorfózy) píše: „Je jeden vták, čo sám seba vždy zrodí znova. Fénix sa v asýrčine volá. Keď skončí ten vták päť storočí života svojho, sadne si na hniezdo a umrie tam vo voňavých látkach. Potom vraj z otcovho tela mladý sa narodí Fénix, čo má žiť toľko rokov, koľko žil jeho otec. Len čo dospeje a má takú silu, že môže uniesť ťarchu, zoberie z koruny stromu hniezdo, otcov to hrob a svoju kolísku, a zľahka mávajúc krídlami, ho vzduchom prenesie do Mesta Slnka, kde ho položí pred chrám, pred jeho svätú bránu." V rímskom období (kon. 1.st. n.l.) sa množili pokusy stanoviť dĺžku Fénixovho života a tým aj veľkého kozmického roka. Podľa rímskeho dejepisca Tacita ( VI, 28 Annales) žil Fénix 1461 rokov. T esne pred smrťou si postaví hniezdo v rodnom kraji. Do hniezda vylúči plodorodnú látku, z ktorej sa vyliahne mladý vták. Keď mláďa dorastie, jeho prvou povinnosťou je pochovať svojho otca. Vezme vraj jeho mŕtvolu, odnesie ju na oltár Slnka a tam spáli." Píše, že to môže byť bájami zveličené, ale niet pochybností, že tohoto vtáka občas vidieť v Egypte." Tacitov údaj o 1461 rokoch je veľmi zaujímavý. Ide tu očividne o ohlas významého astronomického poznatku Egypťanov, že hviezda Sírius ( Sopdet ) vychádza na zemepisnej šírke hlavného mesta Mennofera (Memfidy) súčasne so Slnkom vždy po 1460 rokoch.

Symbolický význam Fénixa sa postupom času zmenil. Ak v starovekom Egypte bol Fénix identifikovaný so Slnkom, v Ríme sa stal symbolom cisárskej moci. Jeho obraz sa nachádza aj na rímskych minciach. V kresťanskom učení sa stal Fénix symbolom nielen pre nesmrteľnosť ducha, božskú lásku a požehnanie, ale aj pre Boha-Syna, ktorý vstal z mŕtvych na tretí deň po ukrižovaní.

Literatúra a zdroje:

V. Zamarovský: Bohovia a králi starého Egypta, ML, Bratislava, 1986

www.egyptianmyths.net/images/phoenix

Anna Moravčíková

Anna Moravčíková

Bloger 
  • Počet článkov:  89
  •  | 
  • Páči sa:  3x

Vždy viem nájsť priestor, kde môžem slobodne lietať a byť šťastná. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenáDnes je opäť krásny deňPríroda chrámom jeKvety jabloníPoslovia radosti a svetlaFacilis descensus averniNeberme to až tak vážne!Mýtické bytosti a tvoryPostrehyOpýtaj sa detí

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu